Kritikmi aj fanúšikmi oceňovaný jazzman Herbie Hancock má 80 rokov

Klavirista a skladateľ má na konte viac ako päť desiatok vydaných albumov. Ako jeden z prvých využíval v jazzovej hudbe syntetizátory a hral aj tzv. post-bop. Medzi jeho najznámejšie skladby, ktorými oslovil nielen fanúšikov jazzu, patria napríklad Cantaloupe Island, Watermelon Man, Maiden Voyage, Chameleon, alebo Rockit.

Herbie Hancock, rodným menom Herbert Jeffrey Hancock, sa narodil 12. apríla 1940 v Chicagu. K hudbe ho priviedli rodičia, ktorí síce neboli profesionálni hudobníci, ale milovníci jazzu a klasickej hudby. Aj krstné meno mu vybrali po jazzovom spevákovi a muzikálovom hercovi Herbovi Jeffriesovi.

Za klavírom začal Hancock pravidelne sedávať a hrávať od siedmich rokov. Popri štúdiu na chicagskej Hyde Park Academy High School sa venoval klasickej hudbe. Veľké nadanie pre hru na klavír predviedol už ako 12-ročný, keď koncertoval s Chicagským symfonickým orchestrom, s ktorým si zahral jeden z Mozartových klavírnych koncertov.

S jazzom sa zoznamoval cez nahrávky Oscara Petersona, Georgea Shearinga, Dona Goldberga, Billa Evansa, ale aj Milesa Davisa či Johna Coltranea. V roku 1961 spolupracoval s jazzovým saxofonistom Colemanom Hawkinsom a už o rok neskôr mu renomované jazzové vydavateľstvo Blue Note vydalo prvú sólovú platňu Takin' Off.

Hancockov prvý sólový album zaujal legendárneho trubkára Milesa Davisa, ktorý práve zostavoval novú kapelu. S Miles Davis Quintetom začal Hancock hrávať v roku 1963 a spolupráca Davisom trvala do roku 1968. Klavirista Hancock sa v tomto období podieľal na siedmich Davisových albumoch.

Popri hraní v kapele Milesa Davisa stihol Hancock v 60. rokoch minulého storočia nahrať aj vlastné albumy Empyrean Isles (1964) a Maiden Voyage (1965), ktoré sa neskôr stali jazzovou klasikou a niektoré skladby z týchto nahrávok aj jazzovými štandardmi.

Z týchto rokov pochádzajú aj jeho ďalšie albumy ako My Point of View (1963), Speak Like a Child (1968) a The Prisoner (1969) a prvý Hancockov soundtrack k dnes už kultovému filmu Blow up (Zväčšenina, 1966) talianskeho režiséra Michelangela Antonioniho.

Sedemdesiate roky v tvorbe Hancocka sa okrem iných projektov viažu k jeho skupine V.S.O.P., ktorú okrem neho tvorili Wayne Shorter (saxofón), Ron Carter (basa), Tony Williams (bicie) a Freddie Hubbard (trubka). Legendárny jazzový kvintet vydal štyri albumy The Quintet (1977), Tempest in the Colosseum (1977), Live Under the Sky (1979) a Five Stars (1979).

Na poli experimentálneho jazzu spolupracoval s hudobníkmi Busterom Williamsom (kontrabas), Billym Hartom (bicie) a s dychovým triom, ktoré tvorili Eddie Henderson, Julian Priester a Bennie Maupin. Syntetizátory mal v zoskupení na starosti Patrick Gleeson. Spolu s nimi Hancock nahral známe experimentálne albumy Mwandishi (1971), Crossings (1972), alebo Sextant (1973).

V rokoch 1984-2011 získal jazzman Hancock, ktorý využíval aj prvky soulu, rocku či funky, celkovo 14 cien Grammy Awards v rôznych kategóriách. V roku 2008 aj v kategórii Album roka za nahrávku River: The Joni Letters (2007).

Medzi jeho posledné albumy patria tiež oceňované diela ako Future2Future (2001), Possibilities (2005), The Imagine Project (2010).

Herbie Hancock, vyznávač budhizmu, má od roku 2008 aj svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy. Od roku 2013 je členom Americkej akadémie umení a vied (American Academy of Arts and Sciences) a v roku 2018 dostal prestížne ocenenie, Medailu Benjamina Franklina (Benjamin Franklin Medal).